História

Najstaršie osídlenie obce siaha do obdobia mladšej doby kamennej – neolitu. Dokumentujú ho dve sídliská kultúry s lineárnou keramikou. Na sídlisku v polohe Močiar sa našla kamenná sekerka, hlinené tkáčske závažie a prívesok z prevŕtaného kremeňa. Na sídlisku južne od vodnej nádrže sa našla keramika. Osídlenie z nasledujúcej neskorej doby kamennej – eneolitu je dokumentované iba nálezom plochého klinu z medi. Osídlenie v mladšom období je sídliskom mladšej doby rímskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209, kedy niesla názov Wezeken. V roku 1381 sa už nazývala Eghazaswezeken, v roku 1493 Nagwezeken, v roku 1773 Welke Wozokany. V stredoveku bola obec majetkom beňadického opátstva, neskôr patrila Nitrianskemu biskupstvu a potom Hunt – Poznanovcom a Maróthiovcom.

Veľké Vozokany boli pôvodne služobníckou osadou. Služobnícke osady niesli názvy podľa toho ako ich obyvateľov nazývali susedia z okolitých obcí. Obyvatelia osady dostali pomenovanie „Vozokani“ podľa prevládajúceho zamestnania. Ich názov svedčí o tom, že boli povozníci. Vykonávali špecializované služby pre kniežací alebo kráľovský dvor. Povoznícka služba mala na výzvu kráľa prísť s vlastnými vozmi na určené miesto a odviesť náklad. Povozníci zabezpečovali aj zásobovaciu činnosť na hrady. Taktiež možno predpokladať, že vozokania boli aj zručnými majstrami vo výrobe vozov.

Tak ako mnohé obce v regióne i Veľké Vozokany trpeli od roku 1531 nájazdmi Turkov, ktoré v roku 1565 spôsobili zánik beňadického opátstva. Preto prešla obec pod správu Ostrihomskej kapituly. V rokoch 1594 a 1599 vyplienili obec Turci. Definitívne im obec pripadla od roku 1618.  V dňoch 26 – 27. 08. 1652 sa neďaleko obce odohrala bitka, v ktorej Turci utrpeli zdrvujúcu prehru.  Táto udalosť natrvalo poznačila ich ďalšie pôsobenie v regióne Tekova. Symbol tohto víťazstva – Pamätník lev – sa dodnes nachádza na mieste, kde sa bitka odohrala.